| FARAÓNSKY PES |
 V dávnej minulosti faraónskych psov - staroegyptské chrty lovili pre svojich pánov gazely a antilopy a boli tiež ich strážci. Pre tieto všetky ich vlastnosti sa im po smrti dostávali zvláštne pocty, boli mumifikované a vkladané do hrobiek svojich pánov za konania rovnakých pohrebných obradov. Najznámejšia je múmia faraónskeho chrta Abuwtiyuwa, ktorá je uložená v západnej časti Cheopsovej pyramídy. Bol to veľký obľúbenec faraóna Antefa II (2300 rokov p.n.l.), a preto je jeho hrobka zvlášť vyzdobená nielen nápismi a kresbami, ale aj drahocennými darmi jeho pána. najväčšia ich ochrankyňa bola kráľovná Hatšepsovet, čo dokazuje existencia zbierky drevených, kamenných a hlinených sošiek týchto psov v jej chráme Dér el-Bahrí. Najstaršie vyobrazenia boha Anubisa(boh mumifikácií a pohrebísk) s hlavou šakala sú 7500 rokov staré a nie je pochybností o podobnosti s dnešným faraónskym psom. Dnes už prevažuje názor, že prapredkom faraóna je šakal. Podľa jednej egyptskej legendy nechala kráľovná Cleopatra so svojim príchodom do Egypta vyhubiť tieto psy a ich miesto nahradili jej obľúbené mačky.
Egyptská ríša čoskoro zanikla a s ňou staroegyptské chrty. Dôkazy o ich dávnej existencii dokazovali iba skulptury v múzeách a mnohá vyobrazenia a po celú dobu boli považované za vyhynuté. Až v 60.rokoch bol náhodne objavený na ostrove Malta pes, ktorý nielen typovo, ale aj v detailoch odpovedal vyobrazeniu egyptských kresieb. Malta sa stala ich druhým domovom, kde sa samozrejme dostali za pomoci fénických kupcov. A tak sa na sebe nezávisle vyvýjal na Malte Faraónsky pes, na Sicílii Cirneco dell Etna, na Ibize Podenco Ibicenco, atď. .Na malte bol faraónsky pes po tisícročie ukrytý v ostrovnej izolácii za prítomnosti len minimálneho počtu domorodých psov. Nestrážil už chrámy ani sa nevyhrieval na výslní priazne faraónov, ale stal sa zdatným pomocníkom maltských farmárov, hlavne pri love králikov. Bol povýšený Nána národné plemeno a poznáme ho tu pod názvom Kelb-tal Fenek (Maltský králičí pes). Iba tomuto národu vďačíme za to, že faraónsky pes zostal aspoň do vzhľadu skoro nezmenený. Vrátime sa do 60. rokov k znovuobjaveniu faraóna. A bolo to práve Anglicko, ktoré uskutočnilo tento prvý krok. U miestnych roľníkov tohto psa objavili anglický manželia Blockovi. Pred príchodom musel pes prejsť 6 mesačnou karanténou, ktorá bola časovo aj finančne náročná, ale stála za znovuzrodenie starobylého plemena. V priebehu ďalších rokov sa faraón rozšíril aj do ďalších krajín Európy. V roku 1973 Švédska chovateľka Inge-Britt Casselli získala od Blockových prvý chovný pár. V roku 1974 bol na svete prvý vrh z chovného páru ( 6 šteniat). V zapätí sa pridalo Dánsko, Finsko, Kanada, Austrália. Do USA bol faraónsky pes importovaný roku 1979. Cez všetko úsilie ide stále o "záchranu" plemena.
 Faraónsky pes je svojou povahou jedinečným psom. Nesmieme, ale zabúdať, že musel po dlhé tisícročia bojovať o prežitie s človekom aj s prírodou, a preto sa týmto smerom vyvíjali, upevňovali a zosilňovali sa ich prirodzené pudy a inštinkty. Faraón je veľmi ostražitý a pokiaľ vyžaduje situácia je aj výhražný. Nikdy nie je agresívny alebo útočný. Je zdržanlivý, sám sa rozhodne kto ho smie pohladkať a kto nie. Neznáša nátlak... najme pokiaľ pre psa neznáma osoba prichádza k nemu s cieľom pohladkania, faraón ustupuje do bezpečnej vzdialenosti. Nemôžeme však povedať , že je plachý, ide len o prirodzený inštinkt, ktorý je silnejší u fenek. Vonku je náruživý lovec, ktorému neunikne ani myš. Neváha okamžite za potenciálnou korisťou, a preto je lepšie ho držať pre jeho bezpečnosť v meste na vodítku. Na závodnej dráhe je náruživý a úplne popustí uzdu svojmu temperamentu. Pretože loví nielen zrakom, ale aj sluchom a čuchom, žiadne iné plemeno chrtov sa mu v spoľahlivosti na dráhe a hlavne chuti a radosti z behu nevyrovná. Stavbou tela nie je určený k vysokým rýchlostiam, ale to je pre neho aj majiteľa nepodstatné. Avšak viacej než dostihy faraóna baví coursing("prirodzený hod na zver"). Faraóna ide naučiť aj poslušnosti, ale s veľkou dávkou odhodlania a trpezlivosti. Neznáša nátlak, tak môžete zabudnúť na klasický výcvik. Bez problémov ide faraóna použiť ako spoľahlivého strážcu. Pri narušení svojho teritória dokáže byť výhražný, ale väčšinou nezaútočí. K starostlivosti o faraóna ide povedať len to, že je veľmi nenáročným spoločníkom. Nie je mlsný, nezaberie mnoho miesta a starostlivosť o srsť je minimálna. Je veľmi čistotný a sám sa o svoju srsť stará. Faraón nemá typický psí pach a to aj keď zmokne. Je to pes ideálny do bytu, nie je vhodný pre celoročný pobyt vonku. Pri veľkých mrazoch je nutné na prechádzkach mazať uši, aby sme predišli omrzlinám a tiež je vhodné na zimu obstarať zimné oblečenie. Faraón je veľmi hravý. Má veľmi vyvinutú mimiku, snaží sa byť človeku maximálne zrozumiteľný. Svojim pohyblivým obočím, jantárovými očami, kútikmi úst, ale hlavne veľmi pohyblivými netopierími ušami a na rôzne tóny bohatým zvukovým prejavom nám dokáže povedať takmer všetko. Rád je svojmu človeku nablízko, sleduje jeho činnosť a rád ho počúva a sám sa zúčastňuje rozhovorov. Pri nedostatku pozornosti skrátka príde, doslova na vás kývne hlavou a vyžiada si pozornosť (kto by mu odolal...). Je tiež prítulný a pozorný spoločník, ktorý spí najradšej schúlený s vami pod perinou. Nerád leží na zemi, to sa mu javí nedôstojné a radšej si vyberie pohodlie sedačky. Súžitie s faraónom pre vás určite nudou nebude.
|
